ZVON UMIERAČIK Z MURÁNSKEHO HRADU
Ide o zvon, ktorým zvonili mŕtvemu, tzv. umieráčik. Napokon, potvrdzujú to aj jeho rozmery 50x50 cm. To, že zvon pochádza z Muránskeho hradu, dodnes živí miestna tradícia a dokazujú to aj archívne pramene, najmä kanonické vizitácie, ktoré sa zachovali v archíve Biskupského úradu v Rožňave. Podľa týchto záznamov bola v roku 1733 hradná palácová kaplnka po požiari vážne poškodená, jej veľký zvon bol prasknutý a malý, ktorý bol neporušený, bol prenesený do starého kostola v podhradí (teda v Muráni), kde ho nachádzame ešte aj v roku 1814. Po druhom veľkom požiari v roku 1760 Muránsky hrad už nebol obnovený a začal pustnúť. Z roku 1761 sa nám zachoval záznam o zvonici s jedným zvonom v Muránskej Lehote, ktorá ešte vtedy nemala kostol. Keďže v starom kostole v Muráni sa spomínajú v tom čase už len dva zvony (oproti pôvodným trom), je len logické, že pri tomto množstve zvonov pre zvonicu v Lehote nedali uliať nový, ale preniesli tam malý zvon z Muráňa.
Keď v roku 1825 v Muránskej Lehote postavili namiesto zrušenej zvonice murovaný kostol, zvon umiestnili do jeho veže. A v Muráni koncom 19. storočia Coburgovci na mieste starého zbúraného kostola dali postaviť nový kostol sv. Juraja, ktorý vybavili novým zariadením i novými zvonmi. Nepochybne to bol náš zvon-umieráčik, ktorý oznamoval aj smrť najslávnejšej majiteľky Muránskeho hradu Márie Széchyovej v roku 1678 a potom ešte ďalších 56 rokov odprevádzal všetkých zosnulých obyvateľov hradu na ich poslednej púti. Zvon sa zachoval aj so svojou pôvodnou šesťramennou hlavicou. Vzhľadom na rok jeho vyhotovenia je to jeden z najstarších zvonov na území Gemera a významný dokument zašlej slávy Muránskeho hradu.